Na území mesta Ružomberok sa okrem Katolíckej univerzity nachádzajú aj cirkevná škôlka, základná škola, zdravotná škola a gymnázium. Pre učiteľov týchto škôl pripravil ružomberský dekan Dušan Pardel v spolupráci s riaditeľmi spomenutých škôl 13.12.2022 duchovnú obnovu, ktorú viedol Mons. Marek Forgáč, pomocný košický biskup.
Témou adventnej duchovnej obnovy pre učiteľov cirkevných škôl a katechétov z dekanátu Ružomberok sa stal syndróm vyhorenia. Táto téma často rezonuje medzi učiteľmi a všetkými pomáhajúcimi povolaniami a nevyhýba sa ani zasväteným osobám.
Viac ako 100 učiteľov z cirkevných škôl si vypočulo prednášku, vzájomne sa pozdieľali a prežili spoločenstvo pri svätej omši. Dekan Dušan Pardel sa poďakoval všetkým za odvahu prísť v advente na duchovnú obnovu. Na otázku, čo ho viedlo k zorganizovaniu takejto obnovy povedal: “K zorganizovaniu duchovnej obnovy ma viedlo adventné obdobie. Je to aktívne obdobie očakávania narodenia Pána. Ako sa športovec pripravuje na nejaký výkon, tak isto by sa každý z nás mal zapojiť do prípravy. Čo donesiem Spasiteľovi do jasieľ, keď sa prídem pokloniť? Musím zísť trošku na hlbinu a tak isto učiteľské povolanie je teraz v strese, je v takom polčase, tak aby sme sa vedeli spolu zastaviť a zamyslieť.”
Mons. Marek Forgáč, ktorý viedol duchovnú obnovu, sa s nami podelil o pár myšlienok:
Otec biskup, blížia sa Vianoce. Advent sa stáva pre učiteľov synonymom stresu. Aký recept ste pripravili pre učiteľov na dobré duchovné vianočné pečivo?
Rozumiem, že zvlášť v tej učiteľskej profesii, čím viac sa blížime ku koncu kalendárneho roka, tak stúpa aj to napätie. Nie je to len v školstve, je to aj v mnohých iných profesiách, tak isto aj my kňazi to cítime. Práve preto je dobre, že je ten advent, že nám robí akýsi predvoj vianočných sviatkov. Nie je to len o tom, že človek sa niekde náhli a potom zrazu na niečo narazí. Tá výzva Písma s ktorou vstupujeme do adventu “Vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, blíži sa vaše vykúpenie” to musíme chápať aj v tom zmysle, že nás pritlačia všetky tie povinnosti, že sa až skrčíme, zhrbíme a takto sa niekde náhlime a narazíme. Človek takto narazí aj do vianočných sviatkov a je z toho prekvapený, čo to tu máme. Tak potom tie sviatky aj tak prejdú. A nie je z toho žiadny osoh. Nič nové neprinášam. Nech ten advent, ktorý tu máme, nech nás vtiahne, nech sa dokážeme vzpriamiť. Tá duchovná posila, ktorú tu máme, že to nie je len pridaná hodnota v našich cirkevných školách, ale to je ten bytostný základ, na ktorom je tá škola postavená. V tomto zmysle je to veľká vec. Určite advent prežitý na katolíckej škole je iný ako by bol prežitý na hocijakej, aj sebelepšej profánnej škole.
Počas prednášky ste mali pred sebou viac ako 100 učiteľov Z Ružomberka. Aký máte z nich dojem? Padali vaše slová na úrodnú pôdu?
Verím, že áno. 🙂 Neviem to vyhodnotiť, lebo nevidím do ich srdca. Je to prvýkrát, čo sme sa takto spolu stretli. Badám ich pozornosť a túžbu poznať túto problematiku syndrómu vyhorenia v učiteľskej profesii. Nie je to nejaký absolútny recept ako sa týmto veciam vyhnúť. Je to skôr povzbudenie pre nich, aby sme si uvedomili, že nikto nie je sám, že si navzájom nesieme bremená. Chceme pravdivo spoznať, to čo v nás je a takto spoločne kráčať na ceste.
