Sviatok: 1. október

Význam mena: lovkyňa, prívetivá a mocná pani

Patrónka misií, misionárov, letcov

Začiatkom októbra sa v našom farskom kostole sv. Ondreja každoročne koná výstava ruží, na ktorú vás srdečne pozývame. Pri tejto príležitosti si chceme pripomenúť aj život svätej Terézie z Lisieux, známej ako svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre. Ruža sa stala symbolom jej života a jej dôvery v Boha.

ŽIVOTOPIS SVÄTEJ TERÉZIE Z LISIEUX

Svätá Terézia sa narodila 2. januára 1873 vo francúzskom meste Alençon ako najmladšie z deviatich detí manželov Ľudovíta a Zélie Martinových. Jej rodičia žili hlbokým kresťanským životom a obaja dnes patria medzi svätých. Terézia vyrastala v rodine, v ktorej bola viera prirodzenou súčasťou každodenného života. Keď mala iba štyri roky, zomrela jej mama. Táto strata ju veľmi poznačila. Rodina sa následne presťahovala do Lisieux, kde Terézia prežila väčšinu svojho detstva a mladosti. Už od detstva túžila zasvätiť svoj život Bohu. Ako pätnásťročná vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Lisieux. Jej život v kláštore však nebol naplnený veľkými a viditeľnými skutkami. Žila jednoducho, v modlitbe, práci, poslušnosti a každodenných povinnostiach. Práve tam postupne objavila svoju „malú cestu“. Pochopila, že človek nemusí vykonať veľké hrdinské skutky, aby sa páčil Bohu. Dôležitejšie je robiť aj tie najmenšie veci s veľkou láskou a úplnou dôverou v Boha. Sama seba prirovnávala k malému dieťaťu, ktoré sa s dôverou necháva niesť svojím otcom. Terézia mala veľkú túžbu milovať Ježiša a privádzať k nemu ľudí. Svoju cestu vyjadrila jednoduchou myšlienkou: „V srdci Cirkvi, mojej Matky, budem láskou.“ Aj keď žila ukrytá za múrmi kláštora, túžila svojou modlitbou a obetou pomáhať celej Cirkvi a všetkým ľuďom. Jej život bol krátky. Zomrela 30. septembra 1897 vo veku iba 24 rokov na tuberkulózu. Jej posledné slová boli: „Môj Bože, milujem ťa.“ Po jej smrti sa jej duchovné posolstvo rýchlo rozšírilo po celom svete. V roku 1925 ju pápež Pius XI. vyhlásil za svätú a v roku 1997 pápež Ján Pavol II. za učiteľku Cirkvi. Terézia túžila po smrti „zosielať na zem dážď ruží“, ktorým symbolicky myslela Božie milosti. Preto je ruža dodnes jedným z jej najznámejších symbolov.

Jej život nám pripomína, že svätosť nie je iba pre veľkých a výnimočných ľudí. Aj obyčajný deň, malý skutok, modlitba, odpustenie či služba druhému človeku sa môžu stať veľkým darom, ak ich urobíme z lásky k Bohu.

CITÁTY SVÄTEJ TERÉZIE Z LISIEUX

„Nič nespôsobuje väčšiu bolesť ako vidieť trpieť tých, ktorých milujeme.“

„Láska nesmie spočívať v citoch, ale musí sa prejavovať v skutkoch.“

„Často stačí jediné slovo, jediný milý úsmev, aby sme potešili znechuteného človeka.“

„Mojím povolaním je láska.“

„Iba láskou sa môžeme zapáčiť Bohu.“

„Boh nás volá, aby sme sa k nemu pozdvihli výťahom lásky, a nie vystupovali po namáhavých schodoch strachu.“

„Modlitba je čas, ktorý patrí Bohu. Človek mu ho nesmie odopierať. Cítila som, že je lepšie hovoriť s Bohom, ako o Bohu, lebo do duchovných rozhovorov sa mieša veľa sebalásky.“

Relikviár